Novodobá exekúcia na krku, II.diel

Autor: Marcel Franko | 20.1.2011 o 12:00 | (upravené 20.1.2011 o 12:13) Karma článku: 12,41 | Prečítané:  2155x

Som unavený. Unavený robiť administratívnu úradníčku štátnej správe. Doplácať na hodnoty, ktoré sa nebudujú. Doplácať za niečo, čo už zajtra nemusí opäť platiť. Som unavený z neustálej buzerácie systému. Mesiac čo mesiac si kladiem otázku: Kam to smeruje?

Som občanom ohraničeného územia na geografickej mape, v ktorom (ne)funguje určité zriadenie a systém.  Moderný človek, ktorý prijal výzvu. Výzvu žiť slušný a dôstojný život. Výzvu vytvárať hodnoty a podielať sa na budovaní trhového mechanizmu. Aké sú vlastne potreby a povinnosti moderného človeka?

Na to, aby som zabezpečil základné istoty a potreby, chodím do práce, vytváram hodnotu, pre seba peňažný kapitál, "platidlo", "šľachtím" osobnosť. Prijal som výzvu súčasného sveta. Som "živorník", ktorého sa nikto nepýta, či na platenie povinných odvodov má alebo nie. O agende, ktorú musím preto vypracovať ani nehovorím, rozúčtovať sociálnej poisťovni percentuálne príspevky do fondov. Ale takto by som tu písal do nekonečna.

V podstate som chcel povedať to, že tento systém vážne vnímam ako legálnu exekúciu na moju osobu. Je mi jasné, že do jaskýň sa už nevrátime. Aj o tom je prijatie mojej výzvy. Lenže všetko v živote má svoje hranice. Pomyselné mantinely alebo ohraničenie tzv. rastu, neexistujú. Čo porastie rýchlejšie? Mzdy alebo ceny tovarov a služieb alebo výška daní a odvodov? Odpoveď hádam pozná každý, kto si pravidelne kontroluje účet. Realita je to, že naše príjmy rastú oveľa pomalšie. Deflácia je neprípustná. To by sa nabúrali základné mamonárske princípy NEOsystému. Výsledkom toho je, že vo väčšine prípadov sa ľudia musia zadlžovať, čo samozrejme vyhovuje systému. Ale aj o tomto by som tu mohol písať do nekonečna.

Uvediem príklad: V roku 2000 som zarobil 120 eur a zaplatil som 100. To všetko mesačne. V roku 2005 som zarobil 200 eur a zaplatil som 200 eur. V roku 2011 zarobím 270 eur a miniem 300 eur. Nie som ekonóm, to je pravda. Som len obyčajný človek, ktorý chce pochopiť princípy. 

„Nechcem chodiť do obchodu s kufríkom plným peňazí, aby som kúpil chlieb, to môžem rovno odcválať do Zimbabwe.“

Kritikom som nahral na smeč, aspoň uvoľnia hormón. Ja vám teraz napíšem môj účtovný predpis: VSE,SPP, UPC, koncesie TV a rádio, nájomné / SÚV, TÚV, kúrenie, odpadová voda, fond opráv, daň z nehnuteľnosti atď./, životná poistka a stavebné sporenie 3x / zodpovednosť za rodinu a jej budúcnosť/, HYPOTÉKA, účty za mobil a internet. Mimochodom určite tu za skratkami a pomenovaniami nájdeme zahraničné konzorciá, ktorých nemalý zisk putuje mimo SR. U nás ostávajú len priame dane ako DPH a spotrebná daň.

 A ďalej som živnostník, ktorý: každý mesiac vypracuje výkazy pre ZP a SP a samozrejme odvedie odvody, dane a štvrťročné výkazy a ročné hlásenia, platím daň z motorových vozidiel, kupujem diaľničnú známku, tankujem, platím za kanceláriu, materiály, programy a účtovníčku. Nikto sa ma nepýta, či som schopný, musím. Na to všetko, aby som riadne vykonával činnosti smerujúce k uspokojeniu potrieb, musím zabezpečiť bývanie a spánok, stravu a ošatenie. Zaklincujem to ročnými platbami za PZP, havaríjne poistenie, poistenie nehnuteľnosti, dane z príjmu. V neposlednom rade neočákavané výdavky za nekvalitné služby, tovary a výrobky, za opravy vďaka nekvalitným cestám atď. To všetko vo väčšine prípadov sú platby s DPH ako s "výpalným" od štátu.

Som moderný a solidárny otrok s "exekúciou na krku" od času, kedy som naplno prijal výzvu. Ja som osoba, ktorá vytvorí "platidlo", aby som uspokojil čoraz vyššie úroky a nároky ELITY. Sú to úroky alebo daň z omeškania? Čo som zameškal? Alebo to bude úspechom? Je úspechom to, že šľachtím osobnosť prácou a vytváram hodnoty? Zodpovedne vyhlasujem: „Systém sa priživuje na mne a určite nie som sám.“ Už nie som unavený, som rozhodnutý. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?